Legenda o obroch z vrchu Haláp

Dávno pradávno, keď lesy okolo Balatonu obývali mierumilovní obri, sa zem chvela pod ich ťažkými krokmi. Tam, kde kráčali, vyvierali pramene, stromy sa ohýbali a krajina menila svoju podobu. Hoci boli obri od prírody pokojní, ich hnev dokázal otriasť aj horami.

Ako plynuli stáročia, obri postupne zmizli – zostal už len jeden. Volal sa Balaton a žil so svojou jedinou dcérou Haláp v kamennej pevnosti ukrytej v pahorkoch. Balaton jej dal všetko, čo mohol, no Haláp napriek tomu cítila samotu. Jedného dňa stretla ľudské dievča menom Csilla a rýchlo sa z nich stali blízke priateľky. Csilla jej rozprávala príbehy zo života ľudí v doline a napĺňala Halápino srdce túžbou a obdivom k svetu ľudí.

Šťastie však netrvá večne. Csille sa začal cnieť domov a napokon sa vrátila medzi svojich, keď ju prišla hľadať skupina ľudí. Haláp ju prosila, aby zostala, no Csilla sa jej stratila z dohľadu. Zlomená žiaľom Haláp vystúpila na útes a vrhla sa do prázdna.

Zdrvený Balaton sa pokúsil zdvihnúť obrovský balvan, aby svojej dcére postavil pamätník. Kameň ho však rozdrvil. Na tom mieste vytryskol prameň, ktorý zaplavil dolinu pod ním vodou. Podľa tejto legendy vzniklo jazero Balaton – a preto vrch Haláp pripomína kamennú rakvu, ktorá navždy uchováva spomienku na dcéru posledného obra.