Legenda o „Kozom kopyte“ v Tihanyi

Kedysi dávno pásla na pahorkoch Tihanyi krásna kráľovská panna svoje vzácne zlaté kozie stádo. Dievča však bolo nemé – neprehovorilo ani jediné slovo. Jedného dňa sa jej zjavil duch Balatonu. Nebola to nežná víla, ale podivná bytosť s dlhými fúzmi, ktorá jej ponúkla dohodu: ak mu dá trochu kozieho mlieka, zbaví ju nemoty.

Dievča súhlasilo a jej hlas sa vrátil, čistý a jasný ako strieborné zvončeky. Panna však bola pyšná a márnivá. Svoj hlas používala len na spev pre seba, nikdy na oslavu Boha ani na potešenie iných. Nápadníci prichádzali zďaleka, no všetkých odmietla. Jeden z nich, syn kráľa víl z Balatonu, dokonca zomrel od žiaľu so zlomeným srdcom.

Kráľ v záchvate hnevu privola na dievča kliatbu hory. Po tri dni šľahali z vrcholu pahorka plamene. V hrôze zlaté kozy ušli do jazera, ktoré ich pohltilo. Dodnes vraj vlny občas vyplavia ich pozostatky – rozštiepené kopytá.

Samotná panna bola čarom uväznená v skrytej jaskyni pod Tihanyom. Dnes už môže „hovoriť“ len jediným spôsobom: opakovaním toho, čo je zakričané z protiľahlého kopca. Tak podľa legendy vznikla slávna ozvena v Tihanyi.